Blogovanie na SME.sk sa fajn rozbehlo. Jednu z úloh, ktorú kladiem na prvé miesto je, ukázať slovenským užívateľom internetu, čo blogovanie je . Ak sa to chytí, fajn, ak nie, Slováci majú asi iné predstavy o možnostiach internetu. Je to normálne. SMS-ky frčia v Čechách, ale v Amerike veľmi nie. No a čo. Ale je tu aspoň tá možnosť to vyskúšať. Možno má projekt blogov na SME priniesť celkom iné morálne posolstvo. Možno to má byť snaha pohnúť stojatými vodami slovenského obsahu internetu.Možno je to najväčší historický počin v oblasti Murphológie, len nie je jasné ku ktorému Murphyho zákonu to priradiť. Tak alebo onak alebo celkom inak, na akékoľvek hodnotenie, prisudzovanie a odsudzovanie tohto projektu ešte nedozrel čas.
Hodnotiť ľudí, ktorí idú so svojim menom na trh, by mali len ľudia, ktorí sa pod svoj názor dokážu aj podpísať. Je mi jedno, či to bude napísané štylisticky a gramaticky správne. Mne ide o obsah názoru tej konkrétnej osoby.
A hlavne o to, či si ten podpísaný za tým stojí. Dokázal by akceptovať nick ester.kocickova, keby sa v televíznych správach k osobe „A“ v pondelok uviedlo meno Jano, v utorok meno Peter, v stredu... k osobe „B“ v pondelok meno Juro, v utorok meno Dano... tieto noviny sa volali v pondelok SME, v utorok MSE, v stredu SEM...?
Ak ste takí múdri, založte si blog na svojej doméne. Koľko vás bude denne čítať. Prvých pár mesiacov po vás ani pes neštekne. Viem to, zažil som to. Len pomaličky sa dostanete na 10, 20 návštev denne. A to musíte písať a písať a písať. A dúfať, že na vás ľudia začnú odkazovať...A do toho príde SME s ponukou, že ak chcete, môžete písať. U nás. A keď niečo napíšete, kdejakú ptákovinu, na pár chvíľ sa odkaz na váš článok objaví na titulke SME.sk, ktorú v každej chvíli čítajú tisícky ľudí. Je to tam vpravo hore.SME vám dá čitateľov. Dá vám návštevnosť. Je samozrejme na mne, aby som tento potenciál využil. Ľudia kliknú raz a ak ich článok zaujme, dajú si ma do RSS čítačky a mám stáleho čitateľa. Ak takých bude len jedno percento, vďaka čítanosti titulky SME.sk, to budú desiatky ľudí.
Bolo to aj o tom, môcť ovplyvňovať myslenie desiatok ľudí denne. Nie žiadnou propagandou. Len tak jemnúčko, aby sa zamysleli nad bežnými životnými otázkami.
Bolo to aj o tom, môcť dokonca podnecovať k písaniu na podobné témy.
Ale nič nie je zadarmo. SME za prísun čitateľov očakáva dodržiavanie pravidiel, ktoré si vymysleli.Keď inštalujem nový freeware alebo sa registrujem do nejakej internetovej služby, nečítam tie siahodlhé licenčné ujednania. Otravné, dlhé, nič nehovoriace a všetko zakazujúce. Ale, keď mi umožnili registráciu na SME, podmienky som si riadne prečítal. DVAKRÁT. Dokonca som si ich skopíroval na disk. Pretože chápem, že toto je jedinečná šanca, ktorá sa nemusí druhýkrát opakovať. Pretože pri blogovaní na SME.sk nejde o desať návštevníkov denne. Tu ide o 400 - 600 prečítaní článku za deň. Tu nejde o jeden komentár za mesiac. Tu ide o denné komentáre cudzích ľudí, ktorí si namiesto mojich článkov mohli radšej prečítať niečo úplne iné, vzdialené na jeden myšoklik.
Nemôžem povedať, že so všetkými pravidlami súhlasím. Napríklad zverejnenie fotky som si nechal poriadne vysvetliť. Vadí mi, že do článkov, ktoré si SME prevezme do svojich rubrík sa nedá dodatočne vstupovať... Ale ustúpil som. Pretože, keď chcem u nich publikovať, musím dodržiavať ich pravidlá.
Taký je život. Teta Kateřina vo filme Saturnin by isto dodala:
Koho chleba jíš, toho píseň zpívej.
A pritom to až tak zásadne nikto nikdy nechcel. To by som sa sem neprihlásil. Svoju slobodu si vážim. Chcú len dodržiavať zásadné pravidlá slušnosti. Ako napríklad: Nepokradneš.
Už po dvoch mesiacoch môžem s kľudným svedomím povedať. Blogovanie na sme.sk stojí za to. Možno mi to veríte aj vďaka tej fotke. Je pravá.
