K češtine treba naozaj pristúpiť ako k cudziemu jazyku. Má svoje pravidlá, zvyklosti, frázy. Pre zaujímavosť uvediem len jeden odkaz na krátky výber pravopisných chýb na www stránkach. (via. Převážně neškodný)
Ono pravopis na webe je kapitola sama o sebe. Ak máte chvíľku, vyskúšajte sa pohrať z Googlom. Zadajte raz pravopisne správny tvar, raz nesprávny a konfrontujte, koľko výskytov našiel Google v jednom prípade a koľko v druhom prípade. V záujme vlastného duševného zdravia ale neklikajte na odkazy. Pre jazykovedcov a celkovo humanitne založených ľudí je to priam kontraindikované.
Ale poďme späť k češtine. Blízkosť týchto jazykov pokúša v rozhovore skĺznuť do češtiny. U Slovákov v Čechách je to, podľa mojich skúseností, oveľa častejšie. Ale ja zatiaľ odolávam. Práve pre to, že čím viac češtinu spoznávam, tým je mi jasnejšie, že to nie je len o tých koncovkách. Našťastie tá blízkosť je nielen pokušiteľkou, ale aj pomocníčkou. Vďaka tej blízkosti mi tu v Prahe v pohode rozumejú. Akurát si treba dávať pozor a vyhýbať sa slovám ako napríklad „ atramentová tlačiareň “. Tu vám veru zmenenie koncovky nepomôže.
Ešte raz načriem do svojich bookmarkov. Pri pravidelnom uspokojovaní svojej informačnej závislosti som narazil na príjemný, mne veľmi sympatický, postoj k slovenčine a češtine v jednej hlave.
Po česky neznamená s inými koncovkami
Pamätám ešte Československo. Okrem iného to bol dennodenný kontakt s cudzou rečou. Tak každodenný, že sa mnohým zdalo, že stačí vymeniť koncovky a je z rodeného Slováka bilingvál. Natískalo sa mi slovo čechoslovák, ale z duše ho nenávidím, tak radšej len bilingvál. Ale verte nie je to tak...