Štátna sociálna sieť: Na dôchodok postupne

Autor: Martin Pilnik | 9.2.2016 o 12:20 | Karma článku: 3,36 | Prečítané:  602x

Je vecou cti každej spoločnosti, aby mal každý jeden jej člen možnosť si tieto sociálne služby objednať. Aby bola zachovaná osobná dôstojnosť. 

Uvažujem, ako sa šikovne vysporiadať s príchodom do dôchodkového veku. Ak máte 40 ako ja, je najvyšší čas si to naplánovať.

No a ja som si to naplánoval takto: Postupne s každým rokom dožitia si navyšovať prijímanú rentu. Tak ako bude klesať moja produktivita práce, tak bude rásť podiel môjho príjmu z pasívnych zdrojov. Pretože pokles príjmov z aktívnych zdrojov je nevyhnutný. Fyziológia nepustí.

A prečo by to takto nemohlo fungovať aj globálne?

Máme tu v spoločnosti jeden zásadný problém. Nudiaci sa vitálni dôchodcovia, ktorým produktívni tridsiatnici závidia, že si len tak poberajú rentu. Nehovorte, že to tak nie je! Pod  naškrobenou háčkovanou dečkou lásky k blížnemu vám vykúka vaša xenofóbia ako hovado. Navyše sa všetci trasiete od radosti, ako si budete šunky váľať za peniaze od niekoho iného. Nehovorte mi, že sa nedržíte komunistického "zaslúženého odpočinku" a súčasne ako najväčší z pokrytcov nenadávate na vysoké dane a odvody, ktoré dostávajú tí iní na "zaslúžilom odpočinku".

A druhým problémom je produktivita práce. Bez jej udržania na úrovni konkurencie sa v trhovom hospodárstve nedá podnikať. Ja viem, tie neviditeľné ruky trhu už pod záľahou socialistických regulácii ani nevidno, ale verte mi, trh a chápadlá konkurencia si vás nakoniec nájdu.

Ako kapitalista sa často sám seba pýtam: Predstav si (tykám si, veď nie som kráľ), čo by ťa motivovalo dlhodobo zamestnávať človeka, ktorému sa z vekom zhoršuje výkonnosť? Ako docieliť, aby sa jeho konkurencieschopnosť na trhu práce udržala na porovnateľnej úrovni, akú má tridsiatnik s 5-7 rokmi praxe?  Zásadne, ako kapitalistovi, by mi vadilo, ak by šesťdesiatnik pracoval dlhšie na rovnakej úlohe. To by ma konkurencia zamestnávajúca tridsiatnikov prevalcovala skôr, ako prejde vitamín C obličkami. Aby som to eliminoval (nie ten vitamín C, ale tú klesajúcu produktivitu práce), pokojne by som zamestnal na tú prácu dvoch takých šesťdesiatnikov. Ale zaplatil by som im len jeden plat. A ten druhý by dorovnal štát formou renty. 

Keď vám je 65 šiklo by sa vám pracovať už len 4-6 hodín. Takže na rovnaký výsledok by to chcelo už troch. Stále by som ich platil jedným platom tridsiatnika a zvyšok by im dorovnala plynule rastúca renta. Im by sa to oplatili, mne by sa to oplatilo. A spoločnosti ako celku niekoľkonásobne.

Pointa: Žiaden skokovo priznaný dôchodok. Pekne pomaly rastúca renta zo sociálneho systému štátu v nepriamej úmere k poklesu produktivity práce, aby sa podnikateľom oplatilo zamestnávať aj starých ľudí s nižšou produktivitou práce. A pokojne by som začal už od 50. roku života.

Čím sme bohatší štát, tým je tento stredný dôchodok v národnom hospodárstve lepší. Ak by sme chceli byť jemnejší, mohlo by byť viac čísiel, pre každé odvetvie jedno. Samozrejme sa bavíme o podpore z prvého piliera. Pretože prvý pilier je len a len solidárny. Druhý je o tom, že niekto zarábal lepšie a tak má lepší dôchodok, teda zásluhový. O spôsobe čerpania z druhého piliera by mal právo sporiteľ rozhodnúť ako sa mu zapáči. Ale chápať takto rozdielnu úlohu pilierov dôchodku vyžaduje po tom, čo socialistická vláda stvára so sociálnym systémom, poriadnu invenciu.

Keď hovorím kontinuálne rastúca renta, myslím skutočne kontinuálne. Pretože s rastúcim vekom dožitia sa zvyšujú náklady na rôzne kompenzačné pomôcky a lieky proti smrti. Je vecou cti každej spoločnosti, aby mal každý jeden jej člen možnosť si tieto sociálne služby objednať. Aby bola zachovaná osobná dôstojnosť. Lebo nič tak neposiluje osobnosť, ako možnosť o sebe slobodne rozhodovať. Nech si intlektuáli hovoria čo chcú, peniaze sú (nie jediným)  prostriedkom k slobode.

To o čom hovorím, nie je nič iné, ako podobná podpora pre zamestnávanie starších. Podobná, to je súčasť pointy. Podobná, nie taká ako dnes. Ide o to, že peniaze dostane priamo ten, čo ich má dostať.

Áno, priatelia, to o čom tu píšem je nie nepodobné konceptu odvodového bonusu SaS.  Aj v tom prípade sa hovorí o postupnom, nie skokovom, uberaní podpory sociálne potrebných. Keď sa čo i len trochu sami posnažia o seba postarať a zlepšiť svoju situáciu vlastnými silami, nepoškodia sami seba. Na rozdiel od debilne nastaveného systému odvodov z dohôd a dividend od dnešnej socialistickej vlády.

Áno, priatelia, to o čom tu píšem sa komplikovanejšie uplatňuje, chápe a akceptuje u nás intelektuálov, ktorí veríme, že dokážeme v teple kancelárie či z domu pracovať aj s chatrnou telesnou schránkou. Pre nás hrá významnú úlohu práve ten druhý pilier a vlastný aktívny prístup. Naopak, oveľa jednoduchšie sa to uplatňuje u klasických manuálnych či technicko-hospodárskych rutinných zamestnaní.

 A o to priatelia ide! Že sa má štát primárne starať o záchrannú sociálnu sieť pre nich. Veď jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte? Ak chceme ako pravičiari presadiť svoju pravdu, musíme toho zakopaného psa neúspechu prebrať k životu:

Pravica nedokáže presvedčiť človeka s volebným právom, že keď sa mu nezadarí, že ho pravicový štát ochráni. Že mu niekto chápavý podá pomocnú ruku a nenechá ho umrieť v sračkách len preto, že si nenašetril sám. Stručne: Že solidarita je istotou.

Kým to pravica nedokáže, bude na nás ten graf vystrkovať socialistický prostredníček.

Zdroj:  Zakopaný pes neúspešnej pravice | M+M+M+M (4M).

Autor kandiduje na poslanca Národnej rady SR na kandidátke strany SaS pod číslom 130 vo voľbách v marci 2016. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?