Porovnanie socialistického sifónového tendra a liberálneho prístupu k učebným pomôckam

Autor: Martin Pilnik | 2.2.2016 o 11:56 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  490x

Liberálny pravicový princíp: vyrábať a dodávať pomôcky a učebnice môže ktokoľvek, vrátane učiteľov, kvalitu zaručujú profesionáli oprávnenej autority, cenová hladina je pod verejnou kontrolou skrz verejné dáta.

Sociálistické podnikánie:

Sifóny dodávala pre štát firma Kvant, pretože v aukcii ponúkla za celkovo 62 sád pomôcok na vyučovanie fyziky, techniky, biológie a chémie najnižšiu cenu – 8,8 milióna eur. Keďže ministerstvo odhadlo celú zákazku na 9,3 milióna eur, mohlo to dokonca vyzerať, ako by sa pol milióna eur ušetrilo.

Kvant mal vo finále troch súperov, firma na druhom mieste ponúkla o približne stotisíc eur vyššiu sumu, ostatné dve boli drahšie o 300-tisíc respektíve až pol milióna eur.

...

Kvant svoju cenu sifónu obhajuje. “Bolo potrebné navrhnúť didaktický model vrátane grafiky, manuálov, animácie s vysvetlením princípu fungovania.” Dodáva, že na podkladovej doske sa použil odolný materiál s ABS hranami, so sieťotlačou a pevnými úchytmi, ktoré v prípade potreby umožňujú rozobrať model. “Samozrejme, zarátať treba balenie, distribúciu, prípadne školenie a záručný servis.”

Zdroj: Štát mohol v sifónovom tendri ušetriť dva milióny, keby nenakupoval všetko naraz

Liberálny pravicový prístup

Základné pravidlo hovorí, že štát nemá čo podnikať. Štát má tvoriť prostredie pre podnikanie svojich občanov. Takže ako s pomôckami či  učebnicami?

Myslím, že existuje vedecká inštitúcia, ktorá dokáže jasne povedať, čo má aká učebnica či učebná pomôcka spĺňať. No nazvime ju nejako ako Štátny pedagogický ústav, alebo ako inak chcete. Profíci, čo tvoria prostredie. 

Táto inštitúcia sa stane takzvanou oprávnenou autoritou a jej úlohou bude udeľovať komukoľvek, kto za ním príde certifikát na učebnicu či učebnú pomôcku. Kopa učiteľov má svoje pomôcky a môže si ich nechať certifikovať. Nie je dôležité, či sú v hromadnej výrobe, jediné, čo sa vyžaduje je jasný  funkčný model.  Oprávnená autorita má vybudovaný systém jasných požiadaviek a žiadateľ o certifikát ho automaticky dostane po ich splnení.

Firmy, ktoré čosi vyrábajú sa chodia k oprávnenej autorite inšpirovať a dajú k dispozícii autorom (oprávnená autorita zabezpečí dodržiavanie autorského zákona) svoje kapacity na sériovú výrobu.  Niektoré sa priamo špecializujú a platia si vývojárov pomôcok. Navyše tu je niečo ako Úrad pre duševné vlastníctvo a podobné huncúctva, ktoré sú autorom nápomocné.

Táto Oprávnená autorita eviduje aj cenovú hladinu pre pomôcky.  V rámci pomôcok či učebnicu je súčasťou certifikácie aj definovanie  maximálnej štátnej cenu (výrobná cena+zákonom definovaná marža - financujeme to z daní, aj liberál sa musí prispôsobiť) Táto je priebežné upravovaná na základe skutočných cien z elektronického trhoviska.

Každá škola dostane od štátu z daní nejaký svoj rozpočet. Ministerstvo odporúča, nie diktuje, ale odporúča, riaditeľom, koľko má byť na platy (myslí sa prémie a odmeny, základ definuje štátna platovka), koľko na učebnice, koľko na pomôcky.

Existuje nejaká samospráva - Rada školy, ktorá kontroluje zmysluplnosť míňania peňazí. Prosto - občianska spoločnosť sa stará o to, čo je pre ňu mrhaním, čo je efektívne.  Mimochodom, táto rada školy tiež vyberala riaditeľa na základe jeho schopnosti manažovať školu.

Hlavný učiteľ daného predmetu na škole (nejako tak sa myslím tá funkcia volá)  si prejde ponuky jednotlivých cetrifikovaných učebníc a pomôcok.  Spolu s kolegami sa na niečom zhodnú, spolu s riaditeľom niečo vysúťažia. Veď majú od ministerstva vnútra k dispozícii elektronické trhovisko, že. Ak by konečná cena prekročila "maximálnu štátnu cenu" musí si riaditeľ nájsť na to prostriedky mimo rozpočet školy.

Niektoré školy sa dohodnú, že budú mať rovnaký učebný plán a teda pomôcky a učebnice súťažia spoločne. Sú to kolegovia, chodia si navzájom suplovať, isto sa dohodnú.

Odbočka: Na začiatku školského roka sa ponúknu miestne kníhkupectvá či papierníctva, že dodajú rovno do školy nové pracovné zošity za "lepšie ceny". Už žiadne nakupovanie rodičmi po jednom. Ceny sú samozrejme verejné -  nakupuje sa za štátne, neexistuje teda právo na "obchodné tajomstvo". Koniec odbočky.

Dátová analytika - ministerstvo školstva dáva verejnosti  aj riaditeľom škôl k dispozícii ceny, za ktoré sa učebnice či pomôcky nakupujú. Rady školy tak môžu vyvíjať tlak na nešikovnejších riaditeľov, že na opačnom konci republiky sa pomôcky lepšie nakupujú.  Novinári "popularizujú" vydridušských dodávateľov.

Naopak, keď sa ukáže, že aj keď drahšie pomôcky, vydržali dlhšie či sú pri vyučovaní užitočnejšie, učitelia informujú o tom svojich kolegov na rôznych seminároch, ktoré organizuje naša oprávnená autorita alebo ministerstvo.

Je úplne jedno, kto to dodá. Je úplne jedno, za akú cenu to dodá. Ak celkové hospodárenie riaditeľa školy je v súlade s predstavou Rady školy, teda v súlade s názorom občianskej spoločnosti, nie je žalobcu.

Ak chce niekto odpísať z daní, môže ponúknuť, že doplatí za nejaké učebnice či pomôcky.

Na kvalitu v celej komplexnosti dozerá ako doteraz školská inšpekcia. Jediné, čo je zásadné, aby bola učebnica či pomôcka schválená - certifikovaná - odbornou pedagogickou inštitúciou. A aby bol dodržaný komplexný učebný plán.

Rovnako v prípade plošnej vybavenosti univerzálnymi pomôckami či vybavením škôl. Oprávnená autorita či ministerstvo len definuje parametre a maximálnu cenu. Súťaže si riešia samotné školy spomedzi certifikovaných produktov a služieb.

Zmena v parametroch certifikácie vo väzbe na povinné parametre učebných plánov  a s pridelením extra peňazí na školy sú výzvou na povinný hromadný nákup v celej sieti škôl.

Zhrniem to:

  • vyrábať a dodávať pomôcky a učebnice môže ktokoľvek, vrátane učiteľov - rovný prístup
  • kvalitu zaručujú profesionáli oprávnenej autority - profesionalita
  • cenová hladina je pod verejnou kontrolou skrz verejné dáta - podpora občianskej spoločnosti
  • pomer cena/kvalita si priebežne kontroluje Rada školy, informácie sú verejne dostupné - priama väzba medzi výkonnom a kontrolou
  • učebnice a pomôcky si obstarajú učitelia, ktorí s nimi budú aj pracovať - decentralizácia

Liberálny pravicový prístup k sifónu

  • Oprávnená autorita nastaví parametre, ktoré musí splniť pomôcka na udelenie certifikátu. (bez tlaku času a ceny, len na základe učebných plánov)
  • 5-7 výrobcov si nechajú certifikovať pomôcku, vrátane jej ceny (bez tlaku času a ceny)
  • Keď riaditeľ zistí, že potrebuje doplniť pomôcku (hlavný učiteľ predmetu požiada o jej nákup) - už ho tlačí čas aj peniaze, ale cena je už dávno vyriešená.
    • alebo vyberie si z certifikovaných a nakúpi za cenu uvedenú v certifikačnej dokumentácii - spoľahne sa na to, že profíci vyjednali dobrú cenu
    • alebo upozorní dodávateľov, že je pre nich k dispozícii aukcia - skúsi stlačiť cenu ešte nižšie. Ak by dopredu upozornil kamoša, ten by musel podliezť už známu certifikačnú cenu a dať si pomôcku certifikovať.
    • alebo zverejní, že sú k dispozícii certifikované len od nenažraných a to by v tom bol čert, aby sa nenašiel niekto, kto splní parametre certifikátu za lepšiu cenu.
    • alebo odmení učiteľa za jeho vlastnú pomôcku
  • Pomôcka príde do školy za cenu vyjednanú centrálne alebo za cenu lepšiu.  Takže ak by centrálne dojednali pri certifikácii cenu za sifón 277€, riaditeľ by pokojne mohol nakúpiť aj za 70€ od vlastného učiteľa.

č.b.t.d.

Liberálny princíp poľahky nasadíte na akúkoľvek oblasť. Pretože priebežne kontrolujete, či sa uplatnil jeden a ten istý liberálny prístup - štát nepodniká, len tvorí prostredie, aby jeho občania mohli slobodne podnikať.

Súvisiace: Porovnanie socialistického a liberálneho prístupu k podpore nájomného bývania

Autor kandiduje na poslanca Národnej rady SR na kandidátke strany SaS pod číslom 130 vo voľbách v marci 2016. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?